Už hodinu a pol som nezmenila polohu svojej telesnej schránky...Za normálnych okolností by ma to ubíjalo, no dnes mi to akosi vyhovuje...Môžem tu trepať 2 na 3 a nevnímať pomaly sa vlečúce hodiny, ktoré ma delia od víkendu:))
Boss sedí vo svojej kancelárii, čosi stále ťuká do notebooku a vytrvalo ignoruje moje maily, ktoré som mu poslala aby ich odsúhlasil a následne odoslal. Hugovu existenciu vnímam len keď sa po kancelárii rozlieha klopkanie jeho topánok (ktoré mimochodom klopkajú ako dámske) alebo keď ide s Bossom na obed...
A ja sa zatiaľ úspešne vyhýbam pocitu zbytočnosti občasným minimalizovaním rozpísaného článku a predstieraním pracovného zápalu:))Vlastne je to určitý spôsob relaxu, nakoľko mi to nie je vôbec nepríjemné:))Premýšľam nad víkendom a nad tým ako Bossovi oznámim,že prídem až o 3 týždne...Mám tiež nárok na voľno.Koniec koncov som tu len ako brigádnička (Boss ma s obľubou nazýva učeň - neznášam to feudálne pomenovanie. Potom sa cítim ako kolega Jeana-Batista Grenouilla z čias keď pracoval u garbiara).
Ešte 40minút.Nechápem načo ma tu Boss drží...Už som mohla byť doma. Dnes večer ma ešte čaká večera u mojej tety Mojsejky:))Nazvala som ju tak,pretože mi dosť pripomína jednu slovenskú celebritu z Pereša:)Nielen výzorom,ale aj pôžitkárskym správaním. Teta si totiž nič neodoprie. A to najmä čo sa týka jedla. Vždy keď k nej prídeme nás pohostí najvyberanejšími druhmi šunky, najkvalitnejšími syrmi a minimálne troma chodmi svetovej kuchyne. A ja tak neznášam teplé večere...Vraj mám dobrý nábeh na anorexiu, to o mne tvrdí rodina, a úzkostlivo sledujú, čo si dám (a hlavne koľko si dám) na tanier. Je pravda,že si vyberám menej kalorické jedlá - na obed mi stačí šalát a rožok,lenže moja rodina mi nadáva do anorektičiek, a to len preto,že si odmietam dať s nimi o ôsmej večer rezeň. A to isté musím absolvovať aj dnes:(
Ou,práve nám prišiel klient,tak tu budem zrejme znovu sedieť a čakať,kým mi Boss nerozkáže urobiť kávu. Do riti,čo ich drží v práci v piatok poobede???Niežeby sa ponáhľali do svojho drahého príbytku v lukratívnej časti mesta, ale trtošia sa v kancelárii do siedmej,potom pôjdu do Tesca kúpiť toaletný papier a mrazenú pizzu a romanticky ju zjedia pri večerných správach na ORF.
Boss sedí vo svojej kancelárii, čosi stále ťuká do notebooku a vytrvalo ignoruje moje maily, ktoré som mu poslala aby ich odsúhlasil a následne odoslal. Hugovu existenciu vnímam len keď sa po kancelárii rozlieha klopkanie jeho topánok (ktoré mimochodom klopkajú ako dámske) alebo keď ide s Bossom na obed...
A ja sa zatiaľ úspešne vyhýbam pocitu zbytočnosti občasným minimalizovaním rozpísaného článku a predstieraním pracovného zápalu:))Vlastne je to určitý spôsob relaxu, nakoľko mi to nie je vôbec nepríjemné:))Premýšľam nad víkendom a nad tým ako Bossovi oznámim,že prídem až o 3 týždne...Mám tiež nárok na voľno.Koniec koncov som tu len ako brigádnička (Boss ma s obľubou nazýva učeň - neznášam to feudálne pomenovanie. Potom sa cítim ako kolega Jeana-Batista Grenouilla z čias keď pracoval u garbiara).
Ešte 40minút.Nechápem načo ma tu Boss drží...Už som mohla byť doma. Dnes večer ma ešte čaká večera u mojej tety Mojsejky:))Nazvala som ju tak,pretože mi dosť pripomína jednu slovenskú celebritu z Pereša:)Nielen výzorom,ale aj pôžitkárskym správaním. Teta si totiž nič neodoprie. A to najmä čo sa týka jedla. Vždy keď k nej prídeme nás pohostí najvyberanejšími druhmi šunky, najkvalitnejšími syrmi a minimálne troma chodmi svetovej kuchyne. A ja tak neznášam teplé večere...Vraj mám dobrý nábeh na anorexiu, to o mne tvrdí rodina, a úzkostlivo sledujú, čo si dám (a hlavne koľko si dám) na tanier. Je pravda,že si vyberám menej kalorické jedlá - na obed mi stačí šalát a rožok,lenže moja rodina mi nadáva do anorektičiek, a to len preto,že si odmietam dať s nimi o ôsmej večer rezeň. A to isté musím absolvovať aj dnes:(
Ou,práve nám prišiel klient,tak tu budem zrejme znovu sedieť a čakať,kým mi Boss nerozkáže urobiť kávu. Do riti,čo ich drží v práci v piatok poobede???Niežeby sa ponáhľali do svojho drahého príbytku v lukratívnej časti mesta, ale trtošia sa v kancelárii do siedmej,potom pôjdu do Tesca kúpiť toaletný papier a mrazenú pizzu a romanticky ju zjedia pri večerných správach na ORF.
Teda aspoň takto vyzerá moja predstava o ich živote, ktorá je značne ovplyvnená ich postavením v našej firme a ich vystupovaním pred nami-úbohými podriadenými. No možno sa mýlim. Veď aj to sú len obyčajní ľudia, nahí pod šatami a možno trpiaci nejakými úchylkami. Ktovie, keď sú teraz ich decká na dobre zaplatených prázdninách, tak sa u nich možno konajú divoké sexuálne orgie,možno sa plachý a roztržitý Hugo zmení na neukojeného divocha, ktorý priväzuje Bossa o kovový rám postele a praktizuje s ním všetko čo videl na Private Blue alebo Private Spice...Možno sa Boss navlieka do latexového kostýmu mačacej ženy s dierkou na zadku, malým bičíkom mláti Huga a sprosto mu nadáva...:))Nech je ako chce takéto myšlienky ma teraz celkom dobre zabávajú. Keď ma títo dvaja manželia naštvú,jednoducho si toto predstavím a už nie som tak vykoľajená. Ako teraz. Nikto nevie kto som(teda aspoň dúfam),tak nemusím hrať distingvovanú mladú ženu s inteligentným vystupovaním,ale môžem tu nadávať hoci aj do kokotov a nikto sa netvári šokovane:))Dúfam,že mi to admin nestiahne...
No a už je o päť minút štyri. Chcem ísť domóóóv.....
No a už je o päť minút štyri. Chcem ísť domóóóv.....
Komentáre
Je zaujimave..